Nitrianske Rudno
Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1275. Pôvodne patrila Diviackovcom, v 16. storočí Ulfalušiovcom a neskôr tu pochádzajúcim Rudnaiovcom.
Miestni obyvatelia sa zaoberali predovšetkým poľnohospodárstvom. Svedčí o tom aj jedna časť obecného znaku. V dolnej polovici pečatného poľa z r. 1858 je totiž vyrytá pažiť, na ktorú je postavený snop, čerieslo a lemeš. V hornej polovici pečatného poľa je opäť pruh, ktorý treba tiež považovať za pažiť. Na nej sú tri kopce. Z dvoch krajných vyrastá košatý strom, prostredný kopec preskakuje jeleň. Kruhopis pečatidla znie : SI (gillum) POSS (essionis) DEVEK (!) RUDNO : INC (omitatu) NITR (iensi) 1858.
Už latinský kruhopis nasvedčuje tomu, že opísané pečatidlo malo prinajmenej o sto rokov staršiu predlohu. Pretože košatý strom sa nachádza aj v rodovom erbe Rudnaiovcov, predpokladáme , že v ňom korení obsah hornej polovice obecného symbolu.
Pečatidlo z roku 1858 obec určite používala až do začiatku minulého storočia. Pravdepodobne od roku 1888 ju v kancelárskej praxi obmedzila nápisová pečiatka s textom NYITRA VÁRMEGYE NYITRA- RUDNÓ KIS KÖÉG PRIVIGYEI JÁRÁS. Tento názov (Nitrianske Rudno v maďarčine) si obec osvojila práve v spomenutom 1888. K premenovaniu obce na Diviacke Rudno došlo v roku 1910. Nová nápisová pečiatka so spomenutým obnoveným názvom v maďarčine definitívne vylúčila z používania staršie erbové pečatidlo. Text tejto novšej pečiatky, ktorú pre obec vyhotovil budapeštiansky kovorytec Ignác Felsenfeld, znie : NYITRA VÁRMEGYE DIVÉKRUDNÓ KÖZSÉG *1910* .
Za erb Nitrianskeho Rudna bol navrhnutý modrý štít, v ktorého dolnej polovici je na zelenej pažiti zlatý (žltý) snop, čerieslo a lameš. V hornej polovici štítu zo zelenej pažite vyčnievajú tri kopce. Z dvoch krajných kopcov vyrastá 1 - 1 zelený košatý strom, stredný kopec preskakuje zlatý (žltý) jeleň. V tejto podobe je erb Nitrianskeho Rudna historický, heraldický a po obsahovej stránke je v slovenskej obecnej erbovej tvorbe jedinečný.
Nitrianske Rudno sa vyvinulo z baníckej osady. V roku 1348 vystupuje pod menom Rudno. Pôvodne patrila obec zemianskemu rodu Diviakovcov, v 16.storočí Ulfajlušiovcom a neskôr - žiaľ bez bližšie určeného časového obdobia - tu prichádzajúcim Rudnayovcom.
V roku 1788 žilo v obci 122 obyvateľov v 4 zemianskych a 11 poddanských domoch. Miestni obyvatelia sa zaoberali predovšetkým poľnohospodárstvom, o čom svedčí aj časť obecného znaku. Rudnayovci vlastnili aj obec Kršťanová Ves, ktorá je od roku 1924 pričlenená k Nitrianskemu Rudnu. V súčasnosti tieto obce tvoria jedno katastrálne územie.
Najstarším domom v Nitrianskom Rudne je tvz. Horný kaštieľ - Javorčekeje dom.
V roku 1804 - 1816 bol v obci vystavaný rímsko-katolícky kostol, ktorý bol v roku 1991 zasvätený sv. Svoradovi a Benediktovi.
Technický rozvoj našej obce možno datovať od roku 1881. kedy bol v obci vybudovaný poštový úrad, v roku 1927 začal premávať prvý autobus a v roku 1931 bol do Nitrianskeho Rudna zavedený telefón.
Priehrada Nitrianske Rudno
Cez obec preteká
riečka Nitrica, ktorá pramení pod Homôlkou pri obci Valasská Belá. Na
tejto rieke v roku 1951 - 1958 bola vybudovaná vodná nádrž s celkovým
objemom 4,410 mil. m3 so zatopenou plochou 89,7 ha. Vodná nádrž slúži
pre potreby tepelnej elektrárne Nováky a NCHZ. V letných mesiacoch je
využívaná na rekreačné účely pre našich i zahraničných turistov a je
rajom pre športových rybárov.
